Stiahnite si Acrobat Reader



   
 
ÚVODNÉ SLOVO
MUDr. Marek Zelman
O omyloch a chybách
PREHĽADOVÉ čLÁNKY
MUDr. Andrea Balážová
Psychiatrická klinika FN Hradec Králové
Psychóza − hľadanie subjektívneho zmyslu
MUDr. Hana Drástová
Psychiatrická nemocnice Bohnice, Praha
MUDr. Richard Krombholz
Psychiatrická nemocnice Bohnice, Praha
Rizika polypragmázie v gerontopsychiatrii
doc. MUDr. Ľubica Forgáčová, PhD.
Psychiatrická klinika LF SZU, UNB Ružinov, Bratislava
Agomelatín v liečbe anhedónie u pacientov s veľkou depresiou
PhDr. Linda Katona
Psychiatrické oddelenie FNsP Nové Zámky
Problematika komorbidity u závislých
MUDr. Juraj Piško
Neurologická klinika 1. LF UK a VFN, Centrum pro poruchy spánku a bdění, Praha
Chronická insomnia a psychické poruchy
prof. MUDr. Ján Praško, CSc.
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
PhDr. Tomáš Diveky
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
MUDr. Dana Kamarádová
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
MUDr. Daniela Jelenová
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
MUDr. Aleš Grambal
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
MUDr. Barbora Mainerová
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
doc. MUDr. Klára Látalová, Ph.D.
Klinika psychiatrie FN Olomouc a LF UP v Olomouci
Stigmatizace a panická porucha
MUDr. Alena Večeřová-Procházková
Psychiatrická ambulance, Gyncare s. r. o., Praha
Disociativní poruchy a možnosti psychofarmakoterapie
PÔVODNÉ ČLÁNKY & KAZUISTIKY
MUDr. Dagmar Breznoščáková, Ph.D.
Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
Lenka Kamenická
Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
Výskyt depresívnych a úzkostných symptómov u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením
Súvislosť medzi psychickými poruchami a kardiovaskulárnymi ochoreniami (KVO) je dnes už plne akceptovaná. Máme k dispozícii viacero presvedčivých dôkazov o tom, že depresia je nezávislým rizikovým faktorom ako pre rozvoj KVO, tak pre zhoršenie prognózy už existujúceho KVO, čím sa podieľa na vzostupe následnej úmrtnosti. Niektoré príznaky depresie a úzkosti súvisia so zhoršenými kardiovaskulárnymi parametrami viac než ostatné. Cieľom nášho sledovania bolo zistiť výskyt depresívnych a úzkostných symptómov u pacientov s KVO. Priemerný vek pacientov bol 64 rokov. Na účely sledovania bola použitá Zungova škála depresie a Beckov dotazník úzkosti. Výskumné dáta sa zbierali v dvoch cykloch. Na opis demografických a klinických premenných bola použitá opisná štatistika a na zisťovanie súvislosti medzi depresiou a úzkosťou jednoduchá lineárna regresia. Celkový počet pacientov, ktorí vyplnili Zungovu škálu depresie pri 1. meraní bol 50. Priemerný SDS index bol 41,08 (SD = 9,06). Deväť pacientov (18 %) dosiahlo SDS index ≥ 50, t. j. že u nich boli prítomné známky depresie. Pri 2. meraní vyplnilo dotazník len 40 pacientov. Priemerný SDS index bol 49,18 (SD = 12,44). SDS index ≥ 50 dosiahlo 16 (40 %) pacientov. Nastolená hypotéza, že výskyt depresie u pacientov s KVO bude vyšší ako 20 %, sa potvrdila pri 2. meraní. Priemerné skóre úzkosti bolo pri 1. meraní 9,14 (SD = 7,19), pri 2. meraní 10,33 (SD = 8,45). Známky úzkosti (skóre ≥ 7) vykazovalo pri 1. meraní 31 pacientov (62 %), pri 2. meraní 25 (63 %) pacientov. Zistili sme, že medzi SDS indexom depresie a skóre úzkosti pri 1. meraní sa potvrdila lineárna závislosť na hladine významnosti p = 0,024 (korelačný koeficient r = 0,35). Rovnako sa potvrdila lineárna závislosť medzi rozdielom v SDS indexe medzi 1. a 2. meraním a rozdielom v skóre úzkosti medzi 1. a 2. meraním (p < 0,01; r = 0,60). Medzi limitujúce faktory môžeme zaradiť malý súbor, neúplnú návratnosť dotazníkov s odstupom času, použitie len sebaposudzovacích dotazníkov, pomerne vysoký vek pacientov s komorbiditou viacerých somatických ochorení, malé zastúpenie pacientov po akútnom koronárnom syndróme a chýbanie kardiovaskulárnych parametrov(s výnimkou TK), podľa ktorých by sme posúdili stav pacientov z kardiovaskulárneho hľadiska. V našom sledovaní sme potvrdili depresívnu symptomatiku u pacientov s KVO (18 – 40 %) a taktiež výskyt anxióznych príznakov (63 %), ktoré s odstupom času lineárne narastajú s depresívnymi príznakmi, čo by mohlo naznačovať užšiu potrebu spolupráce kardiológa a psychiatra, či psychológa.
Kľúčové slová: depresia, úzkosť, kardiovaskulárne ochorenia.

The incidence of depressive and anxiety symptoms in patients with cardiovascular disease
The link between psychological factors and cardiovascular disease (CVD) is now fully accepted. We have a number of compelling evidence that depression is an independent risk factor for the development of CVD as well as for worsening prognosis existing CVD, which is involved in the subsequent rise in mortality. Some of the symptoms of depression and anxiety associated with impaired cardiovascular parameters more than others. The aim of our following was to determine the incidence of depressive and anxiety symptoms in patients with CVD. Median age was 64 years. For the purpose of following was used Zung Depression Rating Scale and Beck Anxiety Inventory. The research data were collected in two cycles. To describe the demographic and clinical variables was used descriptive statistics and to identify the link between depression and anxiety simple linear regression. The total number of patients who filled Zung Depression Rating Scale at first measurement was 50. The mean SDS index was 41.08 (SD = 9.06). Nine patients (18%) were SDS index ≥50, that they were present signs of depression. In the second measurement completed the questionnaire only 40 patients. The mean SDS index was 49.18 (SD = 12.44). SDS index ≥50 has reached 16 (40%) patients. Raised the hypothesis that the incidence of depression in patients with CVD is higher than 20%, was confirmed at second measurement. The average score was anxious at first measurement of 9.14 (SD = 7.19), the second measurement of 10.33 (SD = 8,45). Signs of anxiety (score ≥7) showed for the first measurement of 31 patients (62%) in 2 measurement 25 (63%) patients. We found that the SDS index of depression and anxiety scores at 1 measurement confirmed the linear dependence on the significance level of p = 0.024 (correlation coefficient r = 0.35). It also confirmed a linear relationship between the difference in the SDS index between 1 and 2 measuring a difference in anxiety scores between 1 and 2 measurement (p < 0.01, r = 0.60). Among the limiting factors can include small file, anincomplete return questionnaires with the passage of time, use only selfassessment questionnaires, relatively high average age of patients with multiple co-morbid somatic illnesses, small proportion of patients after acute coronary syndrome and absence of cardiovascular parameters (except blood pressure), according to which we should consider the cardiovascular status of patients perspective. In our following we have confirmed depressive symptomatology in patients with CVD (18-40%) and also the occurrence of anxiety symptoms (63%), which in hindsight linearly increasing with depressive symptoms, which could indicate the need for closer cooperation cardiologist and a psychiatrist or psychologist.
Key words: depression, anxiety, cardiovascular diseases.
MUDr. Iveta Fiziková
Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya, Kremnica
MUDr. Milena Drímalová, CSc.
Psychiatrická klinika JLF UK a UN Martin
Špecifiká bipolárnej afektívnej poruchy u detí
MUDr. Mgr. Jan Lužný, Ph.D.
Psychiatrická nemocnice v Kroměříži, Kroměříž, Lékařská fakulta Ostravské univerzity, Ostrava
Mgr. Blanka Skopalová
Psychiatrická nemocnice v Kroměříži, Kroměříž
Kognitivní remediace u mírné kognitivní poruchy
ODBORNÉ PODUJATIA
MUDr. Marek Zelman
Psychiatrická nemocnica Hronovce
8th European Congress on Violence in Clinical Psychiatry – správa z podujatia
created by © zooom.sk s.r.o.